PREČO SLOVENSKO POTREBUJE DOTÁCIE NA TEPELNÉ ČERPADLÁ

PREČO SLOVENSKO POTREBUJE DOTÁCIE NA TEPELNÉČERPADLÁ

Ing. Vladimír Orovnický, prezident SZ CHKT

Tepelné čerpadlá patria medzi najefektívnejšie technológie na výrobu tepla. Z jednej jednotky elektrickej energie dokážu vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla, čo ich radí na špičku medzi nízkoemisnými riešeniami pre vykurovanie domácností. Napriek tomu si ich mnohí Slováci nemôžu dovoliť – ich obstarávacia cena je totiž stále vyššia ako pri tradičných zdrojoch tepla, čo znižuje ekonomickú návratnosť investície.

Problém zvyšuje aj fakt, že Slovensko má historicky vyššiu cenu elektriny oproti plynu. Tento nepomer – dlhodobo viac ako trojnásobný – znamená, že vykurovanie elektrinou, a teda aj tepelnými čerpadlami, je výrazne drahšie. V krajinách, kde je tento pomer v neprospech elektriny, preto vlády zavádzajú dotácie na tepelné čerpadlá. Nejde pritom o luxusnú podporu, ale o nástroj, ktorý vyrovnáva konkurenčné podmienky a umožňuje ekologickým technológiám konkurovať riešeniam závislým od fosílnych palív.

Pomer ceny elektrickej energie a plynu v krajinách EÚ a predaj tepelných čerpadiel na 1000 domácností ( zdroj EHPA market report ) 

Slovensko má dnes približne 70-tisíc inštalovaných tepelných čerpadiel

To je výrazne menej ako krajiny s podobnými klimatickými a ekonomickými podmienkami. Potenciál tejto technológie je pritom obrovský: znižuje emisie CO₂, zlepšuje kvalitu ovzdušia v obciach a mestách a prispieva k energetickej sebestačnosti krajiny. Rozdiel v rozšírení medzi Slovenskom a inými štátmi nevysvetľujú fyzikálne zákony tj efektivita prevádzky tepelného čerpadla,  ale skôr politické rozhodnutia o pomere cien elektriny a plynu.

Program Zelená domácnostiam financovaný z európskych zdrojov ESIF je príkladom, že o dotácie je obrovský záujem. Pri týchto fondoch je však potrebná aj 20%spoluúčasť zo štátneho rozpočtu, čo si vyžaduje politickú vôľu. Investícia do podpory tepelných čerpadiel má pritom multiplikačný efekt – na každé euro dotácie pripadá ďalšia súkromná investícia, vznikajú pracovné miesta v montážnych firmách a rastú aj daňové príjmy.

Ekonomické prínosy Zelenej domácnostiam

Ekonomické prínosy sa dajú ilustrovať na konkrétnych číslach. Program Zelená domácnostiam II, ktorý podporuje inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie v slovenských domácnostiach, prináša nielen ekologické prínosy, ale aj významný hospodársky efekt pre štát. K júnu 2025 bolo vydaných 14 006 poukážok na tepelné čerpadlá. Pri predpoklade, že každá inštalácia trvá tri pracovné dni a vyžaduje dvoch odborníkov, to znamená prácu pre približne 337 ľudí na jeden kalendárny rok. Pri priemernej mzde inštalatéra 1 800 € brutto mesačne to prináša aj významné odvody do štátneho rozpočtu.

Zelená domácnostiam II je financovaná z 80 % z fondov EÚ a z 20 % zo slov. štátneho rozpočtu. Aj keď rozdelenie spolufinancovania sa v realite líši podľa regiónu (napr. 85/15 v menej rozvinutých oblastiach a 40/60 vo vysoko rozvinutých), výpočet pracuje s agregovaným pomerom 80/20, aby lepšie zobrazil národný dopad. Z tohto dôvodu slovenský príspevok na podporu inštalácie TČ dosahuje 9, 7 mil €.

Pri odhadovanej cene jednej inštalácie 10 000 € bez DPH by celkový obrat hypotetickej firmy, ktorá by ich všetky realizovala, dosiahol 140 miliónov €. Pri priemernej ziskovosti 5 % to predstavuje čistý zisk 7 miliónov eur, z ktorého sa odvádza korporátna daň – ďalší prínos pre štát. Najväčším príjmom však zostáva výber DPH z inštalácií. Po odpočítaní štátnej spoluúčasti príjemz DPH dosahuje viac ako 30 miliónov €. K tomu treba pripočítať daň z príjmov fyzických a právnických osôb a zdravotné a dôchodkové odvody, následne odpočítať slovenskú spoluúčasť a výsledná suma predstavuje  26,2 milióna eur.

Z každého eura sa štátu vráti 2,70 €

V prepočte to znamená, že z každého eura, ktoré Slovensko investuje do podpory tepelných čerpadiel v rámci tohto programu, sa štátu vráti 2,70 €. To je návratnosť, akú by závidela väčšina komerčných investícií.

Energetická pomoc

Aj preto pôsobí aktuálne prebiehajúca diskusia o potrebe poskytovať „energetickú pomoc“ z európskych finančných prostriedkov  ako veľmi nešťastné riešenie. Z pohľadu návratnosti by tieto prostriedky priniesli oveľa väčší efekt, ak by smerovali do programov zameraných na energetickú efektívnosť, ako sú Zelená domácnostiam či Obnov dom, kde je záujem žiadateľov výrazne väčší než dnes dostupné zdroje. To, že tieto programy sú v súčasnosti prakticky nefunkčné a bez jasnej budúcnosti, je zlé pre domácnosti, firmy aj pre verejné financie.

Stabilná, predvídateľná a dlhodobá podpora by umožnila domácnostiam lepšie plánovať investície, výrobným firmám udržať kapacity a celému trhu rásť bez zbytočných výkyvov.

Ak chce Slovensko naplniť svoje klimatické záväzky

Musí znížiť závislosť od plynu a podporiť moderné nízkoemisné technológie, dotácie na tepelné čerpadlá by mali byť samozrejmou súčasťou energetickej politiky – nie občasnou kampaňou, ale stabilným pilierom podpory.

Viac informácií nájdete v časopise Správy 8/2025