SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/844

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/844

ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti 30. mája 2018.

Smernica priniesla okrem iného zmenu v článku 15 ohľadom kontroly klimatizačných systémov s výkonom vyšším ako 70 kW (predtým 12 kW) nasledovne:

1.   pravidelné kontroly prístupných častí klimatizačných systémov alebo kombinovaných klimatizačných a vetracích systémov s účinným menovitým výkonom vyšším ako 70 kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti a veľkosti výkonu klimatizačného systému v porovnaní s požiadavkami budovy na chladenie a, ak je to relevantné, zohľadní schopnosti klimatizačného systému alebo kombinovaného klimatizačného a vetracieho systému optimalizovať jeho hospodárnosť za bežných alebo priemerných prevádzkových podmienok. Ak po kontrole, ktorá sa vykonala podľa tohto odseku, nedošlo k zmenám v klimatizačnom systéme alebo v kombinovanom klimatizačnom a vetracom systéme alebo v súvislosti s požiadavkami na chladenie budovy, nemusí sa požadovať opätovné posudzovanie veľkosti výkonu klimatizačného systému.

2.   Na technické systémy budov, na ktoré sa výslovne vzťahuje dohodnuté kritérium energetickej hospodárnosti alebo zmluva, ktorou sa stanovuje dohodnutá úroveň zvýšenia energetickej efektívnosti, ako je napríklad zmluva o energetickej efektívnosti, alebo ktoré prevádzkuje verejnoprospešný podnik alebo prevádzkovateľ siete, a ktoré sú preto predmetom opatrení na monitorovanie hospodárnosti na strane systému, sa požiadavky stanovené v odseku 1 nevzťahujú za predpokladu, že celkový vplyv takého prístupu sa rovná vplyvu podľa z odseku 1.

3.   Ako alternatívu k odseku 1 a za predpokladu, že celkový vplyv sa rovná vplyvu vyplývajúcemu z odseku 1, sa môže zvoliť prijatie opatrení na zabezpečenie poskytovania poradenstva používateľom o nahrádzaní klimatizačných systémov alebo kombinovaných klimatizačných a vetracích systémov, iných zmenách klimatizačných systémov alebo kombinovaných klimatizačných a vetracích systémov a o alternatívnych riešeniach na posúdenie účinnosti a vhodnej veľkosti výkonu týchto systémov. Pred tým, než začne uplatňovať alternatívne opatrenia uvedené v prvom pododseku tohto odseku, prostredníctvom predloženia správy sa Komisii zdokumentuje rovnocennosť vplyvu týchto opatrení s vplyvom opatrení uvedených v odseku 1. Takáto správa sa predloží v súlade s platnými povinnosťami v oblasti plánovania a podávania správ.

Systémy automatizácie a riadenia budov sú schopné:

a)     priebežne monitorovať, analyzovať a umožňovať úpravu spotreby energie;

b)     referenčne porovnávať energetickú efektívnosť budovy, detegovať straty v efektívnosti tech systémov budovy a informovať osobu zodpovednú za zariadenia alebo tech správu budovy o príležitostiach na zvýšenie energetickej efektívnosti a

c)     umožňovať komunikáciu s prepojenými tech systémami budovy a inými spotrebičmi v budove, ako aj interoperabilitu s tech systémami budovy, ktoré zahŕňajú rôzne typy výrobcom chránených technológií a zariadení alebo sú od rôznych výrobcov

4.   Členské štáty stanovia požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli nebytové budovy s účinným menovitým výkonom klimatizačných systémov alebo kombinovaných klimatizačných a vetracích systémov, ktorý je vyšší ako 290 kW, do roku 2025 vybavené systémami automatizácie a riadenia budov, ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné.

5.   Členské štáty môžu stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli bytové budovy vybavené:

a)     funkciou priebežného elektronického monitorovania, ktoré meria efektívnosť systémov a vlastníkom alebo správcom budovy poskytuje informácie o podstatnom poklese efektívnosti a potrebe údržby systému, a

b)     účinnými kontrolnými funkciami na zabezpečenie optimálnej výroby, distribúcie, uskladňovania a spotreby 6.   Na budovy, ktoré sú v súlade s odsekmi 4 alebo 5, sa nevzťahujú požiadavky stanovené v odseku 1.“

Inšpekcie ako kľúčový nástroj

Potreba harmonizovaného prístupu

Inšpekcie sú považované chladiarenskou verejnosťou reprezentovanou AREA za kľúčový nástroj na udržanie energetickej efektívnosti a poskytnutie rád prevádzkovateľovi na opatrenia na ekonomickú prevádzku alebo obnovu klimatizačných zariadení. AREA problém vidí v tom, že realizácia opatrení nie je povinná a tak inšpekcie nemusia priniesť očakávané efekty. Jedným z riešení by bola harmonizovaná norma na vypracovanie opatrení a ich realizácie v praxi. Snaha prevádzkovateľov o šetrenie na investičných a servisných nákladoch vedie k neekonomickej prevádzke a skoršej výmene zariadenia.

Inšpekcie by podľa AREA mali byť historicky vedené, sumarizované a tiež zverejnené. Tým by sa umožnilo racionalizovať rozsah inšpekcií, potrebný na hodnotenie výkonu, energetickej efektívnosti a ekonomiky prevádzky.

Inšpekcie zvyšujú povedomie o dôležitosti udržovania chladiacej techniky v správnom prevádzkovom stave, čo sa prejaví na znížených nákladoch za energiu a v zlepšenej kvalite vnútorného prostredia.

Dlhodobé ciele

Sú postavené na znižovaní emisií CO₂, čo sa z pohľadu budov odráža v Smernici konkrétnymi požiadavkami na ich obnovu a tiež na novú výstavbu tak aby sa znižovala spotreba primárnej energie, emisie CO₂ a zároveň zlepšovalo vnútorné prostredie. To sa nedá dosiahnuť bez správnej zvolenej a prevádzkovanej technológie na chladenie a vykurovanie.

Viac informácií nájdete v časopise Správy 7/2018