160 rokov od narodenia Aurela Stodolu

160 rokov od narodenia Aurela Stodolu

STU Bratislava aula Aurela Stodolu 2.12.2019

            Meno Alberta Einsteina pozná celý svet. Ale meno človeka, ktorý ho učil a ktorého si získal, pozná aj máloktorý Slovák. Profesora Aurel Stodolu možno považovať za renesančného človeka, ktorý sa narodil do doby plnej objavov. Okrem toho, že bol už za svojho života považovaný za „otca parných turbín“, mal aj nezvyčajný hudobný talent a bol vynikajúcim pedagógom. Pomenovali po ňom aj vzdialenú planétku číslo 3981, objavenú v 80. rokoch v súhvezdí Raka.

Profesor Ing. Aurel Bohuslav Stodola (* 11. máj 1859, Liptovský Mikuláš – † 25. december 1942, Zürich, Švajčiarsko) bol slovenský fyzik, technik, zakladateľ teórie parných a plynových turbín.

Príhovor pána Mira Šuvadu žijúceho v Zürichu, ktorý o Prof. Stodolovi už veľa napísal. Jeho návrh na premenovanie STU na Univerzitu Aurela Stodolu zatiaľ neprešiel. Medailu Aurela Stodolu už udelil aj náš Zväz a budú udelené na IIR konferencii Compressors‘2020

Známa rodina

Zaujímavé je, že okrem Aurela, ktorý je dnes jedným z našich najznámejších vedcov, z rodiny Stodolovcov pochádzali aj ďalšie známe osobnosti. Jeho brat Kornel bol slovenský politik a signatár Martinskej deklarácie. Aurel bol tiež strýkom Ivana Stodolu, dramatika a spisovateľa, ktorého diela ako Jožko Púčik a jeho kariéra alebo Bačova žena poznáme z literatúry.

Na rozdiel od svojich súrodencov však prežil podstatnú časť svojho tvorivého života v zahraničí. Patril k tým slovenským vedcom a technikom, ktorí v dôsledku národného útlaku a zlých sociálnych podmienok nenašli uplatnenie doma, ale v cudzine. Veda na území Slovenska v 2. polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia existovala v mimoriadne ťažkých podmienkach. Neexistovali tu skutočné vedecké inštitúcie, chýbali laboratóriá s vybavením. Odchod do zahraničia, vyspelé školstvo a priemysel umožnili jemu aj mnohým ďalším zaoberať sa kľúčovými otázkami. Z týchto vedcov práve Aurel Stodola dosiahol v cudzine najväčšie úspechy a pocty.

V roku 1903 ho preslávilo jeho vrcholné dielo

 „Parné turbíny a ich výhľady tepelných strojov“

Stodola v ňom zhrnul prakticky všetky dovtedajšie poznatky z odboru parných turbín, ku ktorým podstatnou mierou sám prispel. Dielo vyšlo v niekoľkých vydaniach, ktoré profesor Stodola priebežne dopĺňal, to šieste z roku 1925 predstavovalo publikáciu s 1157 stranami a 1141 nákresmi a 14 diagramami. Preloženú do ruštiny, francúzštiny, angličtiny a čínštiny ju ako klasickú učebnicu čítalo niekoľko generácií strojných inžinierov na celom svete.

Mladý Aurel Stodola navštevoval nemeckú reálku v Levoči

Maturoval na Vyššej štátnej reálke v Košiciach. Od roku 1876 študoval na technike v Budapešti a od roku 1877 strojné inžinierstvo v Zürichu. Neskôr pracoval v Strojárňach štátnych uhorských železníc v Budapešti. V roku 1883 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej v Charlottenburgu v Berlíne. Štúdiá ukončil v roku 1884 na parížskej Sorbonne. Potom krátko pôsobil v Prahe a keď dostal v roku 1892 ponuku učiť na Vysokej škole technickej v Zürichu. Na škole zanechal hlbokú stopu ako vedec i pedagóg. Vo funkcii vedúceho Katedry stavby strojov sa venoval novému odboru parných turbín a plynových (spaľovacích) turbín. Predvídal nesmierny rozvoj a využitie týchto tepelných strojov tak presne, že jeho teoretické štúdie a matematické výpočty sú aktuálne dodnes.

Viac informácií nájdete v časopise Správy 1/2020