100 rokov uplynulo, prvý kongres o chladení bol v roku 1908

1.6.2008, Peter Tomlein

V časoch veľkého rozvoja umelého chladenia s obrovským potenciálom rozvoja z iniciatívy francúzskeho inžiniera J.de Loverdo sa uskutočnil v Paríži na Sorbonnskej univerzite prvý medzinárodný kongres o chladení, na ktorom sa zúčastnilo postupne viac ako 5 tis. účastníkov. Kongres bol rozdelený do 6. Sekcií. Kongres dal podnet k vzniku Asociácie pre chladenie, ktorá po 1. Svetovej vojne v roku 1920 sa transformovala do Medzinárodného inštitútu pre chladenie (IIR). Tento bol založený ako medzivládna organizácia s pevnými príspevkami. Keďže základy a podnety boli položené v Paríži, sídlom IIR je Paríž a rokovacími jazykmi sú francúžtina a angličtina.

Oslavy 100-ročnice na UNESCO

12.6. 2008 v Paríži

Unesco je medzinárodná vzdelávacia, vedecká, kultúrna organizácia. Dôstojne prichýlila takmer 600, účastníkov, prednášateľov a významné osobnosti z celého sveta. Súčasný prezident Francúzskej asociácie (ATF) pre chladenie Louis Lucas (bývalý prezident IIR) v privítacom príhovore uviedol, že ATF a IIR začínali spolu a spoločne aj oslavujú. Cieľom je pripomenúť si oblasti použitia chladenia a aktivity, ktoré ovplyvnili vývoj v odbore. Vyzdvihol realizáciu Montrealského protokolu, čím ľudstvo spoločnými silami odvrátilo reálu hrozbu ohrozenia života na zemi. Prihovoril sa tiež pán J. Michel Guellec bývalý minister a člen EP. Zasadnutie viedol publicista Jean Michel Gurret.

Prof. Van Ree bývalý prezident IIR pripomenul, kde všade sa s chladením stretávame a riaditeľ IIR Didier Coulomb zdôraznil, že teplota je kľúčová pre existenciu ľudstva na zemi a charakterizuje stav na zemi od doby ľadovej až po súčasnosť. Pripomenul hlavné osobnosti, ktoré ovplyvnili vývoj v oblasti chladenia, klimatizácie Cailletet, Carnot, Clausius, Dewar, Joule, Onnes, Thomson, Waals, Birdseye, Carré, Tellier, Perkins, Carrier, Pictet, Claude, Linde

Čestné predsedníctvo. Zľava Maxime Duminil, Louis Lucas, Jean Michele Guellec, Jean Michel Gurret, Van Ree, Didier Coulomb

Sekcia kryogenika

Zľava Philippe Lebrun, Jean Yves Thonnelier, Michel Gurret, Philip Hagyard sa venovali výsledkom vedy v oblasti teplôt pod 120 K najmä z hľadiska supravodivosti, fúznych reaktorov, výroby kyslíka pre potreby najmä výroby ocele (300-450 tis. tonkyslíka/deň na výrobu 1,2 bil. ton ocele na svete), kryogenickej destilácii, skvapalňovaniu a podobne.

Sekcia chladenie slúži zdraviu

Ďalšou sekciou bola kryogenika v zdravotníctve pre potreby operácií, uchovávania tkanív a liečenie bolestí napríklad pri zraneniach športovcov. Pavel Merička hovoril o konzervácii tkanív a Nariadeniach EP a R vo vzťahu k darcovstvu, Jean-Paul Homasson o využití kryogeniky pri operáciách očí, pľúc a podobne. Využitiu kryogeniky pri liečení zranení sa venoval Marc Lemaire.

Zľava Pavel Merička (Nemocnica Hradec Králové), Jean-Paul Homasson (Nemocnica Chevilly Larue), Michel Gurret, Marc Lemaire (Nemocnica Santé)

Sekcia chladenie kľúčom ku kvalite života

V tejto sekcii sa Clark Bullard venoval komfortnej klimatizácii a tepelným čerpadlám. Uviedol rozhodujúce výsledky a trendy v oblasti výmenníkov ako je tvarovanie rebier, vnútorné drážkovanie rúrok, mikrokanáliky. Venoval sa programovaniu, funkciám ako sú reverzácia, ohrev vody pred kondenzáciou, zlepšovanie kvality vzduchu, skladovanie a využitie solárneho tepla. Didier Genois uviedol až dvojnásobný nárast EER za posledných 10 rokov pri dvojnásobne zníženej náplni chladiva v chladiacom okruhu. Jean Marie Charpentier ukázal pokrok v architektúre budov z hľadiska využívania pasívneho chladenia i solárneho tepla. Budovy sú zasadzované hlbšie do zeme, do svahov. Šetrí sa miestom. Využívajú sa tepelné čerpadlá. Moderná architektúra je investične náročnejšia.

Clark Bullard (prezident komisie IIR, ACRC Illinois) Didier Genois (riaditeľ RD Carrier) Jean Michel Gurret, Marie Charpentier (architekt, projektant miest)

Sekcia chladenie a bezpečnosť potravín

Uchovávaniu potravín v chlade, ktorý spomaľuje chemické reakcie sa venoval Jacques Guilpart. Je zaujímavé, že medzi prvé požiadavky na chladenie sa radí prepravné chladenie či už po mori, na železnici či na cestách. Uviedol, že chladenie v súčasnosti spotrebuje cca 15 % z celosvetovej produkcie elektriny (cca 50 % z produkcie 2615 jadrových elektrární na svete). Okrem prepravného chladenia pozornosť je venovaná komerčnému chladeniu, konfliktu otvorených vitrín a energetickej efektívnosti, ...

Jacques Guilpart (Cemagref F), J-Pierre Sancier (riaditeľ STEF), Dominique Vizciano (CEO) Michel Gurret, Pascale Briand (riaditeľ AFSSA)

Sekcia chladenie v srdci udržateľného vývoja

V úvode tejto sekcie bol premietnutý úplne nový film o chladení v réžii IIR. Film ukázal prepravné chladenie ako iniciujúce počiatky chladenia. V rámci čestného predsedníctva tejto sekcie rezonovala otázka, aké máme v súčasnosti vedecké, technické, technologické a ekonomické možnosti zabezpečiť rastúcu potrebu chladenia vo svete pri udržateľnom vývoji ľudstva. Ako prvý rečník vystúpil Rajendra Shende a zaoberal sa globálnym otepľovaním a rastúcou potrebou chladenia o cca 22 % vo všetkých oblastiach použitia. Ozónová vrstva sa stabilizovala, treba sa zamerať na úniky chladív, ktoré tvoria 5 - 10 % z celkového množstva emisií CO2 a úspory až 50 % energie, ktorú chladenie spotrebuje (cca 15 % z celkovej svetovej spotreby). Ostatní rečníci sa zamerali na možnosti úspor cez znižovanie rozdielu teplôt, frekvenčne riadené kompresory, rekuperáciu tepla ap.

Čestné predsedníctvo v strede z prava vedľa Michel Gurreta Rajendra Shende, riaditeľ odboru UNEP a zľava Yves Buchsenschutz prezident EC ANIA. V predsedníctve ďalej zasadli odborníci na energiu Valerie Hammer, Claude Renaut a Vincent Boufard riaditelia VINCI Energies, Francois Dupoux prezident SUEZ Energy Services, Pascal Massard riaditeľ Axima, a Didier Coulomb

Sekcia perspektívy chladenia

Nové technológie ako solárne, akustické, magnetické, termoelektrické chladenie by už nemali byť len vedeckou fantáziou. Aký potenciál je v nich skrytý a kedy budú môcť byť aplikované v bežnej praxi však stále nie je jednoznačné. Prof. Auracher neočakáva z hľadiska prebádaných možností oboch termodynamických zákonov žiadnu revolúciu a najbližší vývoj vyjadril takto:

  1. Neočakáva žiadne revolučné zmeny až na zavádzanie prírodných chladív.
  2. Dôraz bude kladený na energetickú efektívnosť a ochranu ŽP.
  3. GWP bude nútiť vyradiť syntetické chladivá.
  4. Zvýšená bude potreba chladu v rozvojových krajinách.

Prof. Ziegler sa venoval premene solárneho tepla na chlad v absorpčných technológiách, ktoré sú síce vhodné na klimatizáciu v lete, ale zatiaľ stále drahé. Prof. Egelhof v magnetickom chladení funkciu kondenzátora prirovnal ku magnetizácii a funkciu výparníka ku demagnetizácii. Dosahované výkony sú však malé. Ide o bezkompresorové chladenie, bez chladiva, bez vplyvu na ŽP s nízkymi prevádzkovými nákladmi. Je potrebné najmä znížiť hmotu magnetov a zvýšiť frekvenciu zmien magnetizácie demagnetizácie.

Zprava Jim Calm (expert na chladivá USA), Petter Neksa (aplikácie s CO2 z Nórska), Hein Auracher (TU Berlín), Michel Gurret moderátor, Felix Ziegler (TU Berlín), Peter Egolf (Prof EIVD), Björn Palm (RIT Stockholm)

Prírodné chladivá

Bude viac syntetických alebo prírodných chladív?

  1. Amoniak je obor v oblasti chladív používaný od roku 1872 a perspektívny aj do budúcnosti. Cieľom je ísť aj do menších výkonov a kombinácii s inými chladivami najmä s CO2. Pre prípad úniku je vyvinutý scrubber, ktorý amoniak oddelí od vzduchu.
  2. CO2 je staré chladivo, ktoré sa vracia späť.

Petter Neksa vyzdvihol pokrok pri zavádzaní CO2, s ktorým sa už v mnohých aplikáciách dosahujú vyššie COP ako so syntetickými chladivami. Vyzdvihol tiež význam amoniaku pre priame i nepriame chladenie z hľadiska ODP=GWP=0. Podľa neho CO2 je už dnes len otázkou vývoja komponentov tak, aby sa znížili investičné náklady. CO2 sa už úspešne aplikuje vo výrobe TČ na prípravu TV, v autoklimatizácii, v komerčnom chladení v supermarketoch priamo i nepriamo a pri chladení nápojov. Vo vývoji sú chladiče vody a TČ pre rodinné domy. Na otázku, či HFCs chladivá majú budúcnosť, Peter Neksa odpovedal, že keď budú chladivá s vyššou energetickou efektívnosťou bez ODP a bez GWP, tak určite nie.

Jim Calm reagoval, že zatiaľ nič nie je dokázané a naopak podporil syntetické chladivá z hľadiska dosahovaných COP. Predpokladá, že sa vyvinú syntetické chladivá s GWP menej ako 100 a s vysokou energetickou efektívnosťou.

Björn Palm sa zameral na HC chladivá. Od nich sú odvodené HFCs chladivá a prakticky sú navzájom zameniteľné v tých istých chladiacich okruhoch. Dokonca pri zámene R22 a propánu netreba meniť ani olej. Problém však je horľavosť. Riešenia spočívajú v zmenšených náplniach, umiestnení (rooftopy, tepelné čerpadlá split, strojovne so senzormi...), nepriame systémy a podobne. Konkrétne aplikácie sú už bežné v domácom chladení (izobután), v tepelných čerpadlách (propán), v komerčnom chladení v nepriamych systémoch (propán).

Felix Ziegler pripomenul, že v absorpčnom chladení sú tiež prírodné chladivá, nie je v lete potrebná fosílna energia, nie je potrebný kompresor a v trigenerácii sa lepšie zhodnocuje primárna energia. Na otázku, prečo absorpčné chladenie nie je ešte v autoklimatizácii, pán Ziegler odpovedal, že to nie je technicky doriešené. Hlavnými problémami sú hmotnosť a cena.

Trošku opomenutá ostala napríklad ľadová kaša a to napriek tomu, že bol prítomný aj prezident IIR Joachim Paul, známy odborník v tejto oblasti.

Prof. A. M. Arkharov významný odborník z oblasti kryogeniky Moskvy v strede medzi Didierom Coulombom a Luis Lucasom pri príhovore po jeho ocenení. Napravo príhovory v UNESCO

Kategórie dokumentu