Vykurovanie s tepelnými čerpadlami

 

Vykurovanie s tepelnými čerpadlami

Tepelné čerpadlá a CZT

10-15. februára hotel Permon Podbanské

 

            Každý rok SSTP organizuje jednu z najväčších konferencií zameranú na vykurovanie, na ktorej sa stretávajú odborníci na vykurovanie, z ktorých približne 20 % sú projektanti.  Z postojov projektantov, realizátorov vyplýva, že prechod na nové technológie vyžaduje zvýšené úsilie a je pre nich rizikový. Vykurovanie plynom, biomasou majú väčšinou zvládnuté a pokiaľ si napríklad tepelné čerpadlo zákazník vyslovene nežiada, respektíve do danej lokality nie je privedený plyn tak ho nepreferujú. Podobne to je v CZT, ktoré reprezentuje pán Štefan Janiš predseda SZVT. Zmeny názorov sú však rok čo rok viditeľnejšie. Pokiaľ pred rokom pán Janiš pre tepelné čerpadlá nevidel miesto v CZT, tento rok už hovoril o možnosti využiť v CZT MW výkony. 

 

Ochrana CZT

            Podľa predsedu SZVT pána Janiša si v krajinách EÚ (F, A, CZ, Dk, Sv, Hu) CZT  vážia a tam kde je k dispozícii sa o individuálnom vykurovaní neuvažuje. CZT tzv. IV generácie sa prispôsobuje požiadavkám inteligentného mesta a snaží sa zužitkovať disponibilné teplo z priemyslu, zo spaľovní, z kogenerácie, tepelných čerpadiel, ... účinne ho distribuovať a prípadne aj akumulovať. 

 

Význam CZT pre nízkouhlíkové stratégie

NEKP predpokladá podporu CZT

CZT podľa pána Janiša na rozdiel od individuálnych kotolní je regulované, emisie kontrolované a zníženie emisií voči individuálnym kotlom významné v desiatkach percent najmä čo sa týka pevných častíc NOx, SO2, PM2,5. 

Aj keď KVET a iné OZE je a budú významnou súčasťou CZT, celkové emisie do roku 2050 podľa pána Janiša sa zmenia len málo.

NEKP predpokladá podporu CZT, ktoré sa do 31.12. 2025 stane vysokoúčinným zdrojom tepla. Inak sa koncový odberateľ tepla bude môcť odpojiť z CZT, ale len ak bude vyrábať teplo výlučne z OZE.

 

Energetický mix SR

Chráňme plynofikáciu Slovenska

Plyn, jadro, uhlie, nafta majú približne v 20-25% podiel a OZE zatiaľ len 10,7% podľa údajov MH z 24.1.2020. Koncová spotreba elektriny je 31 TWh a plynu 52,75 TWh (5 mld m3). Je zrejmé, že plyn, ktorý Slovensku pomohol nahradiť pri vykurovaní uhlie a dostať tak  našu krajinu medzi tie krajiny s najnižšími emisiami CO2 na obyvateľa, nie je možné elektrinou nahradiť ani v ďalekej budúcnosti. 

Napriek tomu prednáška pán Jána Klepáča, predsedu SPNZ vyznela alarmujúco, hoci spotreba plynu v SR zatiaľ neklesá. V duchu myšlienky:

„Netlačte sa OZE, plynu je dosť“,

vyzdvihol prínos plynu pre Slovensko v minulosti, súčasnosti i v budúcnosti. Slovensko je najväčšou križovatkou plynofikácie v Európe. Vďaka tomuto výnimočnému postaveniu je hustota plynofikácie Slovenska jedna z najvyšších. Preto navrhujú nezameriavať sa príliš na OZE, ale uplatniť princíp:

„Hodnota za peniaze“

a to tak, že sa najskôr dokončí nahradenie uhlia, zníži energetická náročnosť hospodárstva SR (2x vyššia ako priemer EÚ), s cieľom využiť zelenú plynofikáciu a elektromobilitu dopravy, uplatniť vodík, biometán, ... a správnu energetickú prax.

Vystúpenie pána Klepáča zo SPNZ podporil pán Dr. Illith z SPP, ktorý opätovne predniesol nám už známu prednášku o ekonomickej neefektívnosti tepelných čerpadiel, napriek diskusii na našej konferencii v Papierničke 7.11.2019.

 

Sekciu tepelných čerpadiel viedol Doc. Belo Furi, PhD. (SvF) Zľava Ing. Vranay (TU Košice), Ing. Fryš (Gerotop), Ing. Mudrá (SvF), Ing. Široký (Trane)

 

Tepelné čerpadlá

            Dekarbonizácia, ekonomický rast napriek znižovaniu energetickej náročnosti budú viesť k zvyšovaniu spotreby elektriny. Výhľad do budúcnosti cez spotrebu elektriny zatiaľ s medziročným rastom 0,84 % bol zvládnuteľný. Po odstavení AE v Bohuniciach (200 TWh) bude tlak na nové investície na výrobu elektriny, keďže elektromobilita podľa EGÚ Brno si vyžiada ďalších 550 TWh, pričom v súčasná spotreba je 909TWh/rok. Tento rýchly nárast spotreby elektriny je rizikovým faktorom pre uplatnenie tepelných čerpadiel.                    

 

Viac informácií nájdete v časopise Správy 03/2020